Dnes slovo „Châtelet“ najčastejšie evokuje rušnú metroovú stanicu a živé námestie, neďaleko od Seiny. No jeho pôvod je oveľa vojenskejší. V stredoveku označoval châtelet malú pevnosť, spravidla postavenú na obranu mosta, brány mesta či strategickej cesty.
Presne toto bola úloha Grand Châtelet, ktorú dal postaviť v 12. storočí kráľ Ľudovít IV. Očami to bola pevnosť postavená na severnom vstupe do Pont au Change, slúžiaca na ochranu prístupu k ostrovu Cité — historickému srdcu Paríža. Postupom času sa budova stala aj miestom súdnych a policajných funkcií: sídlila tu prévôta Paríža, súdy a dokonca aj známý väzenie, ktoré bolo známe svojimi extrémne tvrdými väzenskými podmienkami.
Veľký Châtelet mal na pravom brehu Seiny svoje postavenie, so svojimi strohými vežami a funkciou strážcu poriadku. No s rastom mesta a ubúdaním jeho vojenskej úlohy sa z pevnosti stal skôr symbol bývalého autoritárskeho režimu a nepopulárneho súdnictva.
V roku 1802 nariadil Napoleon Bonaparte zničenie pevnosti. Dnes sa z nej na povrch nedá nič vidieť žiadne pozostatky. Veža bola doslova vymazaná z krajiny, aby uvoľnila miesto pre námestie Châtelet, veľkú otvorenú pláň, ktorá sa rozprestiera medzi dvoma ikonickými divadlami: Divadlo Châtelet a Divadlo mesta.
Ak si už na voľnom oku nič nevieme predstaviť z Veľkého Châtelet, v podzemí sa však podarilo nájsť zvyšky v podzemí počas archeologických výskumov, najmä pri výstavbe metra na začiatku 20. storočia. Niektoré kamene, základy či úlomky stien zostali zachované ako tiché svedectvo zabudnutej histórie.
Naopak, žiadny prvok dnes nie je verejnosti prístupný. Zostalo len meno: „Châtelet“, tento malý názov, ktorý evokuje hrad, hoci ho už nikto nevidí.
Táto stránka môže obsahovať prvky podporené AI, viac informácií tu.
