Ak ako každý rok, nezabúdame na Moonlight Earth, ktorý sa uskutoční v sobotu 28. marca 2026 od 20:30 do 21:30. Táto udalosť nás vyzýva na zhasnutie svetiel v miliónoch domácností a na tisíckach ikonických pamiatok na celom svete, počas jednej hodiny, aby sme vyjadrili svoju úctu k Prírode.
Po celom svete WWF vyzýva všetkých členov občianskej spoločnosti, od občanov cez firmy až po miestne samosprávy či vlády, aby si uvedomili, aké je naša planéta drahocenná a aké je kľúčové ju chrániť. V Paríži počas jednej hodiny zhasne vonkajšie osvetlenie desiatok verejných budov, vrátane Víťazného obliska, Baziliky Sacré-Cœur či Notre-Dame.
Na mieste sa chystajú veľké zhromaždenia pred národnými pamiatkami na oslavu prírody. Sochy ako Eiffelova veža sa v pondelok večer vypnú okolo 20:30, čo má symbolicky vyjadriť záväzok hlavného mesta bojovať proti klimatickým zmenám.
Založená v roku 2007 organizáciou WWF s cieľom zvýšiť povedomie, predovšetkým medzi rozhodovateľmi, akcia Hodina Zeme najskôr zatienila Sydney. V roku 2012 vypnulo svetlá počas jednej hodiny niekoľko stoviek miliónov ľudí v takmer 4000 mestách a v 126 krajinách. Po celom svete sa zhasínajú ikonické pamiatky: Empire State Building, pyramídy v Gíze, Koloseum v Ríme, Kristus Pán v Riu, Athénska akropola, veža Burj Khalifa v Dubaji, Zakázané mesto...
Okrem symbolického aktu zhasínania svetiel na 60 minút sú účastníci Hodiny Zeme tiež vyzývaní, aby sa pridali k iniciatíve, ktorú spustil WWF po celom svete na zníženie emisií skleníkových plynov. Stačí urobiť niekoľko jednoduchých a automatických krokov, a tak ako milióny ľudí môžete šetriť energiu a zároveň chrániť životné prostredie. A pritom to neohrozuje váš bežný komfort!
Táto celosvetová udalosť má symbolický význam a jej cieľom je prebudiť vedomie u každého, aby sme mohli zabezpečiť našu budúcnosť. Nie je cieľom úplne vypnúť elektrinu, ale len zhasnúť svetlá (aspoň tie, ktoré nie sú nevyhnutné), aby nás bolo vidno.
Vedel/a ste, že medzi rokmi 1970 a 2014 poklesla globálna populácia všetkých vertébrátov – rýb, vtákov, cicavcov, obojživelníkov a plazov – o 60 %? Obzvlášť dramatický je pokles o 89 % v trópoch, v Južnej a Strednej Amerike. Ak by sme museli platiť za čerstvý vzduch, pitnú vodu alebo potraviny, odhadované náklady by boli okolo 125 biliónov dolárov ročne, čo presahuje celosvetový hrubý domáci produkt, ktorý predstavuje približne 80 biliónov dolárov ročne.
Intenzívne poľnohospodárstvo, degradačné procesy pôdy, nadmerný rybolov, klimatické zmeny či znečistenie plastami – to sú hlavné hrozby pre biodiverzitu dneška. Strata a ničenie ich prirodzených biotopov či ich nadmerná využívanie sú výsledkom ľudskej činnosti.
