Ak prejdete Námestím Republiky-Dominikánskej, nemôžete minúť neoklasicistický pavilón obklopený stĺpmi. Dnes slúži ako elegantné pozadie pri vstupe do parku Monceau (a okrem toho, pre menej glamourovú anekdotu, sa tu nachádzajú verejné toalety a kancelárie parku), no v 18. storočí zohrával oveľa dôležitejšiu, ba až hrozivejšiu úlohu.
Táto rotunda, pôvodne nazývaná Barrière v Chartres, bola jedným z colných úradov slávneho Murárskeho múru. Postavená tesne pred Revolúciou (medzi rokmi 1784 a 1790), jej hlavným účelom nebolo brániť mestu vniknúť nepriateľom, ale donútiť obchodníkov platiť daň za všetky tovary (víno, mäso, drevo), ktoré vchádzali do Paríža, čím sa bojovalo proti pašeráctvu.
Odtiaľ vzišla známa historická múdrosť: „Zeď, ktorá obklopuje Paríž, ho zároveň utíši“. Parížania nenávideli tento kráľovský poplatok, ktorý zdražoval život v meste.
Architekt génie, ktorý stojí za monumentom známeho ako propylée (a ďalšími 53 bránami okolo Paríža), sa volal Claude-Nicolas Ledoux. Pri plánovaní rotondy v Monceau chcel ísť veľkoryso. Prečo? Pretože sa nachádzala na pozemkoch duca z Chartres (budúceho Filipa Egalitného).
Duk je dokonca získal nevídaný privilegium: zatiaľ čo prízemie a poschodie slúžili ako kancelárie, vrchná terasa bola vyhradená práve pre neho. Tak mohol obdivovať panoramatický výhľad na svoj súkromný záhradu (dnešný park Monceau) a zároveň sledovať, kto vstupuje do mesta!
Zo 54 monumentálnych brán v štýle Ledoux sa dodnes zachovali iba výnimočne štyri. Tie prežili počas búrlivých období demontáže počas vládnutia Haussmannovej v 1860. rokoch. Ak vám učarila Rotonda v Monceau, neváhajte a vydejte sa na lov ďalších jej zvyškov:
Keď nabudúci krát prejdete pod stĺpmi Parku Monceau, predstavte si colníkov, ako prehľadávajú vozíky s vínom práve tam, kde dnes deti čistia svoju cukrovú vatu!
